Nášmu klientovi bolo vznesené obvinenie pre prečin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tým, že na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP)vyhotovil zvukový záznam jeho výsluchu prokurátormi tohto úradu, čo mal urobiť bez ich vedomia a súhlasu.
V mene klienta sme namietali, že takto formulovaný skutok nie je trestným činom, pretože aj keby sa stal, vyhotovovanie záznamov predstaviteľov orgánov verejnej moci pri výkone ich právomoci je povolené, a to aj vtedy, ak sú tieto záznamy vyhotovované bez ich vedomia a súhlasu.
Na podporu tohto argumentu sme poukázali na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR), ktorá je v tejto otázke ustálená. Najmä na nález zo dňa 24.05.2023, č. k. II. ÚS 329/2021-108, ktorým ÚS SR, citujem: „(...)s konečnou platnosťou uzavr[el] diskusiu o prípustnosti tohto dôkazu(...)“ tak, že „(...) Použitie súkromnej nahrávky v trestnom konaní otvára mnohokrát pertraktovanú otázku možnej nezákonnosti takéhoto dôkazu z dôvodu zachytenia podoby alebo prejavov fyzickej osoby (...), bez vedomia tejto osoby alebo dokonca proti jej vôli (...) Za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka však nemožno u verejného činiteľa, akým je príslušník polície, považovať výkon jeho zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti, resp. v službe. (...) O kolízii obsahu uvedeného záznamu s obsahom príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka poskytujúcich ochranu súkromnej sfére fyzickej osoby, a teda o nezákonnosti označeného záznamu ako dôkazu v trestnom konaní, tak nemožno hovoriť.“
Zdôraznili sme, že z uvedených dôvodov nemôže obstáť argumentácia dotknutých prokurátorov, ktorí mali v trestnom konaní vedenom proti nášmu klientovi procesné postavenie poškodených, že s naším klientom na ÚŠP viedli len akýsi neformálny rozhovor súkromnej povahy, pretože sa s ním poznali a na ÚŠP sa dostavil dobrovoľne sám.
Napriek tomu dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach obvinenie nášmu klientovi nezrušil. Urobil tak až generálny prokurátor, na základe návrhu, ktorý sme podali v mene klienta, keď konštatoval, že vyjadrenia prokurátora O. R. nemožno považovať za dôverný prejav osobnej povahy, keďže predmetný úkon bol uskutočnený v budove ÚŠP v trestnej veci, v ktorej prokurátori O. R. a M. Š. vykonávali dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní.
Generálny prokurátor tak nadviazal na citovanú judikatúru ÚS SR, z ktorej vyplýva nielen to, že zaznamenávanie predstaviteľov orgánov verejnej moci pri výkone ich právomoci nie je trestným činom, ale aj to, že takto zhotovený záznam môže byť v trestnom konaní použitý ako dôkaz o tom, že predstavitelia týchto orgánov vykonávali svoju právomoc v rozpore so zákonom.
