Včera vzbudilo rozruch neodkladné opatrenie, ktorým Mestský súd Bratislava IV (MS BA IV) v civilnom sporovom konaní nariadil Ministerstvu vnútra SR (MV SR), aby sa zdržalo uplatňovania organizačného opatrenia, ktorým minister vnútra zrušil funkciu I. viceprezidenta Policajného zboru SR (PZ SR), a uplatňovania personálneho rozkazu, ktorým odvolal plk. Mgr. B. K. z funkcie I. viceprezidenta PZ SR a preložil ho na iný útvar PZ SR. Na jeho základe začali niektoré média kritizovať ministra vnútra za nezákonný postup v predmetnej veci.
Táto kritika je však zjavne neopodstatnená.
Rozhodnutia, ktoré v tomto prípade minister vnútra vydal, sú totiž rozhodnutiami orgánu verejnej správy, ktorými sa upravujú vnútorne pomery PZ SR. Zákonnosť týchto rozhodnutí sa preskúmava v správnom konaní. V prípade, ak tieto rozhodnutia nadobudnú právoplatnosť, možno ich zákonnosť preskúmať žalobou iba v správnom súdnom konaní. Je preto neprípustné, aby súd v civilnom sporovom konaní nariadil neodkladné opatrenie, ktorým de facto predmetné rozhodnutia orgánu verejnej správy zruší a nariadi mu, ako má postupovať vo veciach, ktoré podľa zákona patria výlučne do právomoci tohto orgánu. To všetko naviac za situácie, kedy zákonnosť týchto rozhodnutí nebola preskúmaná na základe riadneho opravného prostriedku v správnom konaní.
Pokiaľ sa v tomto smere argumentuje, že plk. Mgr. B. K. sa svojou žalobou obrátil na civilný súd z dôvodu údajnej diskriminácie, tak je potrebné uviesť, že takéto právo nepochybne mal. Rovnako je potrebné uviesť, že civilný súd mu môže poskytnúť ochranu v merite veci, ak dospeje k záveru, že bol ministrom vnútra diskriminovaný. Civilný súd však nemá žiadnu právomoc, aby v takomto konaní nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zasiahne do právomoci, ktorú osobitný zákon zveruje ministrovi vnútra, ako orgánu verejnej správy a prikáže mu, ako má túto právomoc vykonávať. Tento záver jednoznačne potvrdil kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR (NS SR) a Najvyššieho správneho súdu SR (NSS SR) vo svojom uznesení z 23.06.2022, sp. zn. 1SKopm/31/2022, v odôvodnení ktorého uviedol, že civilný súd môže využiť svoju právomoc nariadiť neodkladné opatrenie len vtedy, ak je medzi ním a žalobou vo veci samej, o ktorej má právomoc rozhodnúť, vecný súvis a zároveň ním nebude brániť vo výkone právomoci inému štátnemu orgánu.
Keďže policajt sa žalobou môže domáhať prieskumu zákonnosti rozhodnutí ministra vnútra, ktoré sa dotýkajú jeho práv, výlučne v správnom súdnom konaní, je zjavné, že neodkladné opatrenie, ktoré nariadil MS BA IV v civilnom sporovom konaní na návrh plk. Ing. B. K., nemá žiadny súvis s vecou samou a zároveň sa ním zasahuje do právomoci ministra vnútra.
Je preto potrebné položiť si otázku, aké dôvody viedli MS BA IV k nerešpektovaniu citovaného záväzného právneho názoru kompetenčného senátu NS SR a NSS SR.
–
Tento článok bol pôvodne publikovaný ako príspevok na LinkedIn.
